LUCA -poslednÁ ROLA vo filme" HenGstparade" 2004

Pamäti  JEDNEJ HVIEZDY... píše sa rok 1998 

Volám sa Lucka .Dnes mám pätnásť rokov a svoje narodeniny oslavujem

v ISTROPOLISE na premiére „Dracula“. Ako som sa sem dostala?Prečítajte si

príbeh jedného obyčajného koňa s neobyčajným životom. Alebo naopak?

Svoje pamäti píšem od svojich štyroch rokov,  na svôj život predtým si už pamätám  len nejasne. Viem že som  stála v Litovli, keď ma objavili moji terajší majitelia.

     Bola som ešte mladá, trpela som trochu nadváhou (  aspoň som si to myslela). Moji spolubývajúci boli takí štíhli a vysokí.(až neskôr sa mi dostalo do uší, že som taká poloťažká kobyla). Nebola som práve najpriateľskejšia k novým ľuďom. Hneď na privítanie som po mojich vtedy budúcich majiteľov s piskotom

vykopla. Tá slečna, ktorá prišla sa ale nedala odradiť a  napriek mojim protestom mi nasadila uzdu. Sedlo našťastie môj pán nemal, lebo by tá mladá

dáma určite so mnou chcela hneď skákať parkúry. Aspoň som mala z nej

taký prvý dojem. Vyskočila mi  na chrbát a poďho na lúku. Vtedy som

ešte nemala tušenia , čo sú to pomôcky.

     Chcela som si robiť čo chcem, ale to mi hneď moja jazdkyňa vysvetlila.

Stiskla ma v bokoch a ja som predsa  len  pochopila, že v tejto situácií pánom asi nebudem ja  .Potom  ma ťapla  rukou po krku a ja som naklusala.Očividne sa to mojej jazdkyni páčilo. Ťapla ma dva krát a ja som nacválala. To boli

naše nové tajné znamenia a obom sa nám to páčilo. Po tejto“ skúšobnej jazde“

sa tí noví cudzinci na chvíľu stratili u môjho pána a  o chvíľu ma už viedli

k autu na kone. Bolo mi smiešne ako sa všetci pripravujú k nakladaniu.

Ten pán ma držal za uzdu a múdro sa tváriac začal krúžiť pred nakladacou rampou . To ma podrž aby som ho nenaučila chodiť do auta a hop bola som

hore. Všetci sa na mojom výkone veľmi bavili , len ten pán dodnes nevie,

ako sa tak rýchlo do toho auta dostal.

     Zmena je život, povedala som si a cestovať ma baví  !

    Vtedy som ani netušila, kam sa veziem a čo ma čaká. Že môj život bude taký pestrý  a vlastne zaujímavý. Stala som sa herečkou.  No kým som sa stala filmovou hviezdou, musela som  ešte absolvovať pár  životných  skúšok.

     Takže vráťme sa k mojim novým pánom. Hovorme im „ON“ a „ONA“.

Boli to majiteľia divadelno-kaskadérskej spoločnosti. No,  dobré na tom bolo

už to, že mohli vlastniť lesy a ja by som celý život ťahala drevo v lese.Ale

taký je už osud koňa. Žiaľ  kôň si nemôže vyberať.

    Môj osud však bol úple iný. Prišla som do útulnej maštale, dali mi dobre najesť a napiť a každý ma obzeral. To sa mi moc nepáčilo, ale prosím.

ONA  začala so mnou remontný výcvik a učila ma na pomôcky. ON sa do

mňa spočiatku moc nestaral. ON  chodil von na iných koňoch a nacvičoval

kdejaké  opičky. Moji kolegovia si už vedeli kľaknúť, ľahnúť  stavať sa na

povel na zadné a ja som len chodila do kolečka a pomaly som sa priúčala

remeslu budúcej „STAR“. Stále som bola taká tučnejšia ako ostatný, čo

mne vlastne moc neprekážalo až raz...

     Bol to taký všedný deň, nič zvláštne. Zrazu prišli taký divný ľudia .Chodili

po stajni obzerali si kone až zastali pri mne “Paničko a co táto težká kobyla, bola by na prodej?“ Gazda nebojácne pristúpil ku mne a začal mi chytať nohy !

Tá bezočivosť, keby sa ma aspoň spýtal, či mi je to vhod ! Použila som všetko

preto, aby som ho dostala von z môjho boxu. Pískla som ,kusla som , otočila sa

mu mojou statnou prdelkou a ešte som aj vykopla. „ Jój mrcha jedna, tú rovno

do klobás !“ Viacej som ho chválabohu nevidela.

     No žiaľ, kým som JU a JEHO presvedčila, že mi je u nich dobre, a že sa ma tak ľahko nezbavia skúsili ma predať ešte raz.

     Raz ma ONA a ON   predstavili takému malému „útlemu“ pánovi.

Ten mi hneď dal jabĺčko, čo milujem a začal sa so mnou baviť. Celkom som ho akceptovala. Stalo sa, že ma vymenili za EROSA. Pch, taký namyslený, rozmaznaný ryšiak. On sa ubytoval v mojom boxe a ja som sa presťahovala do

maštale s kravou a sviňou. Hrozné! To im nedarujem, myslela som si a začala som na tom  systematicky pracovať. Že ma nový gazda začal zapriahať, to mi až

tak veľmi nevadilo, to som poznala od mlada. Ale že to s koňmi ani zamak nevedel, to už bolo priveľa aj na mňa. Kým mal jabĺčka som s ním ešte komunikovala ale ako sa minuli, som s úsmevom použila moju fintu „písknem,kusnem,kopnem“ a už sa ku mne nikdy nedostal do štondu(lebo som ani  poriadny box nemala). Pár dní ma nechal vnútri a to ešte stupňovalo moju zlú náladu!  Takto som si naozaj život nepredstavovala ! Až jedného rána...

     Zo sna ma zobudil známy hlas:“No čo ty ludra jedna-teba sa nezbavíme?“

Nerozumela som vtedy, prečo sa ma chcú zbaviť . Údajne kšefty. ONA sa na mňa asi aj hnevala. Veľmi chcela toho fracka Erosa ! Aj si ho nakoniec  kúpila.

A vraj bol najdrahší z nás ! No týmto veciam som vôbec nerozumela.

     Začal ma trénovať ON. Základy som mala za sebou, začali sme „špeciálny

výcvik“ Streľba, šermy, nebáť sa ohňa. Samé pre mňa ľahké veci. Všetko som

sa učila omnoho rýchlejšie ako ostatní. Tí sa toho spočiatku báli. No čo sa mi môže stať ! Len nech ma zase nestrčia nejakému truľovi !

     A tak sa začala moja filmová kariéra. Čo to som sa naučila, čo to som odkukala a poďho do sveta showbiznisu ! Zo začiatku som mala len také malé komparzné úlohy ako : „V pozadí precvála biely kôň“  alebo  : „K stromu je priviazaná biela kobyla“  Alebo som účinkovala v davovkách.

Až raz. ... Raz  prišiel za „ŇOU“ jeden pán od filmu volali ho „STARÝ UHORKA“: „Vieš potrebujem bieleho koňa máš niečo?“ ONA ukázala na mňa „Len túto ťažšiu kobylu“

     To sú spôsoby, ako keby „ONA“ nevedela, že som Lucka!

     „No nie je to bohvie čo, ale asi ju zoberiem, lebo nemám nič lepšie“

Odroň jeden, čo lepšie odo mňa by si predstavoval?  Tak som nastúpila

do filmu . Predstavte si, celý film bol o mne! Volala som sa „Afrodita“ to znelo!!!

     Dej bol jasný, ťahala som bričku až raz ma niekto-niekde objavil a ja som

mala behať dostihy. Vtedy som pochopila prečo som nebola „bohviečo“.

 V ten filmovací deň okrem mňa prišlo na pľac veľa koní. Čo koní, baletky

to boli! Poskakovali hore-dole, nervózne fŕkali - no proste oplašenky !

     Jediný poriadny kôň som tam bola ja. Že sa neboja na tých tenkých nohách stáť, nie to ešte utekať !  Ale utekali dobre. Zaradili sme sa do jedného radu.

Režisér zavelil „   akcia“  a  stádo koní odfrčalo do diaľky. „Stop,stop“ ziapal

režisér. Afrodita musí viesť dostih. Takto sa to opakovalo minimálne päť krát, s tým,  že stádo dostihových koní si vždy obehlo nemalé kolečko , kým ja som počula stop a stála som ako pika. Po tomto „nácviku“ nebolo už ťažké ani naaranžovať aby som vyhrala. Dostiháci už boli unavení a hlavne udivení , čo

sa to tam deje , a ja somsi odohrala s mojou nadváhou rolu úspešného

dostihového koňa. Veď to poznáte, vo filme ide všetko. 

     Okrem hlavnej úlohy v Afrodite som mala ešte mnoho veľkých úloh v zahraničných  filmoch ako je „Fantaghiró“, „Prsteň dračieho kráľa“,

  „Kull dobyvateľ“, „Dračie srdce“, „Sestrička“, a mnoho iných rozprávok

a inscenácií. Nosila som na sebe hercov ako je Denis Quaid, Kevin Sorbo-

známy zo seriálu Herkules, Alesandra Martinéz-Fantaghíro a iných.  Stála

som po boku hviezd ako je Brigite Nelson,  Franco Nero, Mario Adolf.

     Žiaľ, filmy sa netočia stále, a tak sme si na žrádlo museli zarábať

i vystúpeniami. Boli to väčšinou rytierske turnaje, kam som sa prevelice hodila.

Všetci ma ťapkali a tvrdili:“Takto má vyzerať rytiersky kôň“. Na to som

bola vždy veľmi pyšná. Na vystúpeniach bolo najnáročnejšie cestovanie, lebo

sme ich robili väčšinou v zahraničí a to v Taliansku. Bolo tam veľmi teplo

a tá cesta...!

     Stále Vám rozprávam o kariére. Samozrejme som mala i súkromný život.

S mojím  prvým  manželom  Lancelotom som mala dvoch synov :“Luka“ a

„Lúča“. Lancelot a Luk bývajú ešte so mnou, Lúča po chorobe predali. Dúfam,

že sa z toho dostal , a že sa má dobre. Schvátil sa a pre našu robotu už

nebol vhodný. Osud je krutý a svoje obete si nevyberá. Prišla som aj o veľa

kamarátov,  s ktorími som zažila krásne a bezstarostné chvíle aj napätie pri

robote. Všetci boli vždy priateľský a nikdy ma nenechali v štichu.

Niektorí  išli voziť turistov, iní išli do športu. Aj Erosa „ONA“ nakoniec predala!

To bolo cirkusu ako ho chce! Nebol na film vhodný. Bol príliš ariózny

a nervózny. Ale aj za nim mi je smutno.Nejak som si na toho spratka

zvykla.

     Najväčšou stratou v molom živote bola strata kamaráta „Béďa“ .Bol

to“JEJ“  miláčik. Boli sme spolu od začiatku, veď to bol „JEJ“ prvý kôň.

Bol  vodcom stáda celých desať rokov ,čo sme boli spolu. Uhynul

pred dvoma rokmi ako trinásťročný. Spolu by sme oslavovali pätnásť.

     Béďo má v parku pomník a pri jeho pamiatke svieti večný oheň.

Bol to naozaj kamarát. Nech odpočíva v pokoji.

          Dnes mám pätnásť rokov a som už vlastne na dôchodku. Nehovorím, že už za nič nestojím, ale „ONA“ rozhodla, že už si zaslúžim oddych. Chodím

s malými deťmi na školu a keď naozaj treba svetaskúseného koňa napríklad

na druhé poschodie do Istropolisu na slávnostnú večeru, tek nastúpim do výťahu a idem ohromovať ľudí svojou suverenitou . „ONA“ mi sľúbila

bezstarostnú starobu. Tento rok by som mala byť ešte mama. Celkom sa na to

teším, malá zmena. A ja mám zmeny rada !

  ČASŤ II.

 Dnes mám už 17 rokov, som stále „IN“ dokonca si ma režisér amerického filmu vybral za hlavnú postavu . So slovami chvály aká som krásna a chlpatá (či budem taká chlpatá aj v lete... ) som získala  angažmá v pripravovanom filme „REBELI“

Svoje pamäti som začala písať pred dvoma rokmi .Čakala som vtedy dnes už veľkú slečnu kobylku „LA BAMBU“ .Po smrti manžela Lancelota ,som sa znovu zaľúbila do krásneho žrebca „ARTUŠA“  Vznešené meno už poukazuje že ide o urodzený rodokmeň, je to lipicán.A práve z telto lásky sa mi narodila malá Bambulienka .Na túto prezývku sa veľmi jeduje, hlavne ak ju tak oslovia pred inými  kamarátmi. „Som LA BAMBA !“ „ Áno drahá.“ Len aby mala aspoň taký dobrý život ako som mala ja! Môj prvorodený syn LUK je len taký pecivál. ONA ho predala do rakúskej rodiny a jeho nový majiteľ sa len tak prepŕda s ním po poliach a lúkach. Luk v živote nemusel na nič siahnuť, nič robiť ale ani nezažil toľko zaujímavostí ako ja. Druhorodeného ako už viete musela ONA predať, lebo bol schvátený (choroba kopýt-zápal z nevhodného krmiva) a moja Bambuška teraz začne s kariérou. Zatiaľ je ešte bezstarostná na pasienkoch, ale ONA povedala, že na jeseň začne Bambulienka už trénovať a pripravovať sa na sľubnú cestu filmovej hviezdy.

  ROK 2005

Po chorobe a trápení sme Lucku museli uspať  dňa 20.11.2005 . Jej posledný film natočila v novembri 2004 “HENGSTPARADE”, kde začal jej boj s chorobou . Dožila sa krásnych 22 rokov života. Jej  pamiatka neostala len v našich srdciach, ale ostane navždy živá na plátnach kín a televíznej obrazovke . VEĎ TO BOLA FILMOVÁ HVIEZDA !

Autor : ONA