Na farme v Miloslavove vládne pokoj. Len pred pár dňami tu televízia natáčala nový romantický seriál, kde hrajú kone dôležitú úlohu, a tak sa neraz ocitli na pľaci. Ďalšie sa zase práve vrátili z filmovačky zo zahraničia a teraz spokojne odfrkujú vo svojich výbehoch a čakajú, kto ich príde vyvetrať. Hviezdne maniere nemajú – potrebujú len dostať niečo dobré do žalúdka a občas kocku cukru.
Musí sa im chcieť
Kone z Miloslavova už precestovali kvôli filmovačkám kus sveta. O každom obyvateľovi miestnych stajní by sa dala napísať filmotéka. Tak napríklad Bárny bol hlavnou postavou vo filme Príbeh o rytierovi a jazdil na ňom dnes už nebohý Heath Ledger. Svoju filmovú kariéru odštartoval ako trojročný v rozprávke Princezná a žobrák, a hoci má dnes o 17 rokov viac, stále je vraj rovnako šikovný. Nansy je obľúbeným koňom princezien v rôznych rozprávkach a spolu s Čim Čimom a El Ninom si užívajú slávu kladných hrdinov na bielom koni. Čim Čim bol tiež obľúbeným koňom posledného Jánošíka, ktorého stvárnil Václav Jiráček. Herec ho dodnes občas príde navštíviť. Cortéza si zase obľúbil James Franco vo filme Tristan a Isolda.
Nie každý kôň je však súci do filmu. Na filmovačky používajú kone rôznych plemien, ktoré absolvujú špeciálny tréning. Monika Fišerová, ktorá vlastní farmu v Miloslavove, však vysvetľuje, že viac ako plemeno rozhoduje charakter toho-ktorého koňa.
„Zo sto koní, ktoré skúšame, je na prácu pred kamerou dobrých možno päť. Musia byť vyrovnané, pokojné, ochotné spolupracovať a mať z tejto práce radosť. Potom ich dokážeme presvedčiť, aby robili, čo chceme. Kone do filmu si musíme vychovať, pretože nič také ako ,obchod‘ s kaskadérskymi koňmi neexistuje,“ opisuje milovníčka týchto zvierat, ktorá sa sama na konskom chrbte prvýkrát ocitla ešte ako malé dieťa.
Ohnivý skok v Uprisingu
„Bývali sme v Karlovej Vsi, raz po sídlisku prechádzali koníky s jazdcami, za ktorými som utekala do zoologickej záhrady. Tam sa začala moja jazdecká kariéra, mojím idolom bola vtedy Pipi Dlhá Pančucha. Ako to už chodí, prešla som rôznymi klubmi,“ opisuje svoje začiatky. Dlho sa venovala parkúrovému jazdectvu, neskôr s kamarátom a kolegom Gustom Kyselicom založila skupinu Borseus, ktorá sa venovala historickému šermu a kaskadérstvu. Odtiaľ to do sveta filmu už mala na skok. Nie všetci herci totiž dokážu na koňoch tak obratne jazdiť, cválať, skákať či padať ako skúsení jazdci. Bez kaskadérov by nevznikli akčné rozprávky, kovbojky a ani niektoré televízne seriály.
Napríklad medzi Monikine prvé pracovné príležitosti pred kamerou patrili rozprávky Popolvár či Perinbaba, a ako dablérka sa objavila aj vo filmoch o princeznej Fantaghiro, v ktorých za hlavnú predstaviteľku Alessandru Martinesovú odohrala množstvo scén. Napríklad asi dvadsaťkrát musela opakovať pád z koňa, keď princeznú zo sedla zhodil vietor. „Raz totiž nefúkalo, inokedy sa kôň neusmieval alebo listy nepadali správnym smerom,“ spomína Monika.
Pred kamerami však nejazdila len na koňoch, vyskúšala si aj rýchlu jazdu na autách, vo vojnovej dráme Uprising zase skákala z horiaceho domu. Nebála sa? „Každý kaskadérsky kúsok, ktorý vyzerá na obraze veľmi nebezpečne, je vypočítaný tak, aby nedošlo k žiadnemu úrazu,“ vraví.
Stáť je najťažšie
Najlepšie sa i tak cíti v konskom sedle. Prvých koníkov si na potreby filmu zaobstarali ešte v roku 1989, dnes ich majú ustajnených okolo päťdesiat. „Keď si sadnem na koňa, musí mi dôverovať. Či už je to športový, alebo filmový kôň. Keď s nimi potom cválame proti stene, skáčeme do vody alebo cez oheň, veria nám a vedia, že sa im nič nestane,“ vysvetľuje.
Kone vraj dokážu rovnako ako iné zvieratá reagovať na hlas a pomôcky. „Napríklad prídu na zavolanie či ostanú stáť na mieste. Ľahnúť či sadnúť si vedia za odmenu. Každý koník funguje na niečo iné, ako, to je naše know-how. Snažíme sa však s koňmi urobiť všetko, čo si režiséri vymyslia. Vyberáme ich podľa toho, čo majú v obraze robiť. Aj ony majú svojich dablérov, pre hercov máme pokojné kone a, naopak, ak máme divokú scénu, dablér jazdí na koni, ktorý vyzerá rovnako, no v divokých scénach pôsobí efektnejšie,“ hovorí ďalej.
Zaujímavé pritom je, že nakrútiť s koňmi bojové scény je niekedy ľahšie, než zotrvať s nimi niekoľko hodín na jednom mieste, kým sa nakrúcajú dialógy. „Vtedy treba dbať na to, aby sa kôň ani nepohol a prípadne pozeral do kamery či strihal ušami a vydržal to, hoci je kamera nablízku. Sú to triky, ktoré ich učíme roky,“ opisuje.
Nie každý ich však dokáže oceniť. Monika si spomína na príhodu s nemeckým režisérom Xaverom Schwarzenbergerom. „Natáčali sme s ním jeden vojnový film, myslel si, že sa zaobíde bez kaskadérov. Po týždni práce zmenil svoj názor. Uvedomil si, aké náročné by bolo nakrúcanie, keby sme tam neboli. Vtedy povedal, že čokoľvek sa bude mať pohnúť v jeho filme, budeme tam.“
Rodinná tradícia
Monika má na starosti aj prácu s hercami. Jazdiť učila mnohých slovenských i zahraničných hercov, medzi inými Kevina Sorba, Dennisa Quaida, Tobiasa Morettiho známeho zo seriálu Komisár Rex či Ushi Glas alias Apanači z Winnetoua.
„Niektorí herci si rolu na koni užívajú, vtedy je to super práca. Zopár z nich síce povie, že jazdia, ale nakoniec zistíme, že naposledy v detstve. A to môže byť problém. Potom prichádzajú na rad kaskadéri, ktorí dobre vedia, čo a kedy majú spraviť, aby to na kamere dobre vyzeralo. Musia byť tiež veľmi predvídaví a vedieť, ako kôň zareaguje,“ opisuje Monika, ktorá na filmovačkách pôsobí aj ako koordinátorka kaskadérov. Medzi nimi figurujú jej partner, brat a v rovnakých šľapajach sa vydala aj Monikina dcéra, ktorá jazdí parkúr a spolupracuje na filmoch ako jej asistentka a dablérka. Rodina je tak aspoň spolu, keďže kvôli filmovačkám sú často mimo domu.
„Táto práca je však fantastická v tom, že človek vidí kus sveta a dostane sa na miesta, kde by za normálnych okolností buď nešiel, alebo sa ani nedostal.“ To, koľko koníky vo filmoch zarábajú, komentovať nechce. „Vždy je to vec dohody. Tých filmov nie je zase až toľko a uživiť kone je náročné,“ hovorí Monika. Mať takýchto borcov v stajni totiž nie je lacný špás – mesačne im vraj treba zabezpečiť kamión sena aj stravy. „Udržať takýto areál je naozaj len pre hrdinov,“ dodáva Monika s tým, že bez lásky k týmto štvornohým zvieratám by to nešlo.